Pòtré-pòtré a...
228 pages
Français

Pòtré-pòtré a... , livre ebook

-

228 pages
Français

Description

Cet ouvrage est un recueil de 42 portraits de gens ordinaires, chargés de certains attributs de la société guadeloupéenne. Il permettra de se regarder dans le miroir non déformant de la complexité des relations, dans la riche mosaïque de la langue et de la culture du Pays Guadeloupe. Le lecteur y trouvera son compte de réalités épiques, d'une langue généreuse, expression d'une culture faite d'aliénations, d'assimilations, mais aussi de résistances créatrices. Tous ces portraits qui nous sont offerts expriment autant le plaisir que la douleur des relations humaines. (Ouvrage en créole)

Sujets

Informations

Publié par
Date de parution 15 avril 2017
Nombre de lectures 44
EAN13 9782140034855
Langue Français
Poids de l'ouvrage 1 Mo

Informations légales : prix de location à la page 0,0850€. Cette information est donnée uniquement à titre indicatif conformément à la législation en vigueur.

Extrait

ò é ò é
a
vivasyon
, observée ici avec attention
--
Alain Rutil
Portraits créoles
Pòtré-pòtré a…
Alain Rutil
Pòtré-pòtré a…
Portraits créoles
Du même auteur Contes marie-galantais de Guadeloupe, Éditions Caribéennes, 1981. Les Belles Paroles d’Albert Gaspard, Éditions Caribéennes, 1986. En collaboration Bouquet de voix pour Guy Tirolien, avec Maryse Condé, Éditions Jasor, 1990. Solèy ho, avec Mirna Bolus, Murielle Claudine-Florent, Gaston Nicolas, Éditions Nestor, 2010. Illustrations : Djibril SUCCAB, alias SUGA’ART Mise en page : Cédric KABILE © L’Harmattan, 2017 5-7, rue de l’Ecole-Polytechnique, 75005 Paris http://www.harmattan.fr ISBN : 978-2-343-11887-1 EAN : 9782343118871
Sommaire
Prangad son a makè-la......................................9 I. Chakmoun gadé lévanjil a-y (Paméla) ......... 17 II. Jibyé sa obliyé, zatrap pa sa obliyé (Andòch é Childérik) ..................................... 23 III. Koko sèk près toujou ni dlo (Kònélya)....... 29 IV. Ayennafè (Matilyen)....................................... 35 V. Bèl bouko, mové mori (Lonna).................... 41 VI. Chyen niché sousi a yo (Zanmi Entèl) ........ 45 VII. Fè bon san pou viv lontan (Orélyen) .......... 49 VIII. Fozoro-la (Chawlo) ........................................ 53 IX. Dapré-y i réglo (Adalbè)................................ 59 X. I bon pouvré (Raoul) ..................................... 63 XI. Nofrap annèspré (Frida) ............................... 67 XII. Pa sitèlman anfoutan (Èlga).......................... 71 XIII. Kòd a yanm ka maré yanm (Mansya).......... 75 XIV. Lanmò pa tini rimèd (Èstonnèl) .................. 81 XV. On mèt-a-mannyòk (Maksèt) ....................... 85 XVI. Moun a-w sé moun a-w (Tètilyen) .............. 89 XVII. Moun mélé pa ka fè konvwa (Jéno)............. 93 XVIII. Tini kouri, tini las (Rachèl)............................ 99 XIX. On bèl laj (Déchawnèl)................................ 103
XX. On chiraj a madanm é misyé (Ida)............. 107 XXI. On langyèz (Noéma) ................................... 113 XXII. On fanm a lanmou (Monèt) ....................... 117 XXIII. On fofrè (Sidwàn) ........................................ 121 XXIV. On kontè mizisyen (Chalalbè) .................... 125 XXV. On liyannaj a malérèzsò (Vansèslas).......... 131 XXVI. On moun a maji (Élwazi)............................ 135 XXVII. On moun a toudlin (Awmantin) ................ 139 XXVIII. On mové-sijé (Sérafen)................................ 143 XXIX. On nonm anmè (Jildas) ............................... 147 XXX. On nonm sèlman (Loulou)......................... 151 XXXI. Penn pou penn pa lapenn (Ninon)............ 157 XXXII. On moun piti kalité (Danmyen)................. 163 XXXIII. P’on disou pa pèd (Man Téojèn) ............... 169 XXXIV. Pòtré-pòtré a… (Léontin)........................... 175 XXXV. Sé kouto sèl ki sav sa… (Nòwbè) .............. 181 XXXVI. Dékarè-la (Sòstèn)........................................ 185 XXXVII. Tèt chajé (Klébè) .......................................... 191 XXXVIII. Tonnan ! (Rènélya). ...................................... 195 XXXIX. Toutmoun pa moun (Micho)...................... 199 XL. Woulo ba Lafrans (Lonnò) ......................... 205 XLI. Mayolè-la (Len)............................................. 211 XLII. On kalité modèl vakansyé (Milo) ............... 217
Prangad son a makè-la.
Pa ni p’on pòtré ki sòti anba bonnèt an mwen dapré sa an té ké pé chonjé dèpi twa lanné an ka bat san pè asi sé karanndé tèks-lasa. Sé on sanblaj a yonndé pòz a viva-syon a Gwadloupéyen. Mé yochak doublé é dédoublé épi plizyè pòtré é rakontaj. Sa pa toujou bèl, mé rivé on lè, fò pran on tan pou kapab fasadé épi noumenm. An sigré, a dèmi-bann, an grantlimyè. Tousa pou prandigad épi moun anvré. P’on pòtré ka sanm on moun zò konnèt pa vré. Annisòf twa pòtré – On kontè mizisyen - Dékarè-laé Mayolè-la - ki sé twa ka apa. Nou pa ni dwa opozélèktè-la touvé mak é tras a moun-akaz. Dayèpouyonn, sa klè pou mwen, sé noumenm-noumenm ki la. Nou sav osi, adan bannzil Karayib la, onlo pawòl ni plizyé sans kaché, piplis ankò adan lang gwadloupéyen la é aka granmoun. Sé té on mannyè pou mawonné an lang-la épi bèl zimaj an parabòl. Alòs, lésé lèspri a zòt chomé, kè a zòt chaloupé, trip a zòt bouyi é lèspri a zòt an konsyans pou ba lang a zòt okipasyon.
Pouki sé tèks-lasa ? Nou ja li é dékouvè onchay maké é makè an litérati kréyòl. Nou anvi pòté on pal pou pwenn-bikè asi lang-la limenm a-y pou ba-y on balan plis fondal ankò. Nou kontan vwè sa ka fèt asi wouchach an lang é kilti kréyòl. Dépawfwa, nou ka anrajé osi. Nou kabéché asi woman, poézi, nouvèl, pyès-téyat…
  • Univers Univers
  • Ebooks Ebooks
  • Livres audio Livres audio
  • Presse Presse
  • Podcasts Podcasts
  • BD BD
  • Documents Documents